7. 12. 2010 21:19 od theanaut
Mne vadí ak si niekto otvorí prevádzku,ktorú nazve čajovňa a pritom o čajoch a ich príprave toho veľa nevie.Chvalabohu som to zažil len raz a aj keď nechcem nikoho ohovárať tento zážitok bol doslova tak trochu šokujúci,že sa oň musím podeliť.Kráčam jedným mestom a do očí mi udrie reklamná tabuľa čajovňa xxxxxx.Poviem si :"tu som ešte nebol ,vyskúšam".Prídem dnu interiér riešený niečo medzi pseudo čajovňou a nevestincom.Z reproduktorov sa ozýva pop-mainstreamové rádio hrajúce dokola jedno cd takže ako fanúšikovi alternatívnejšej hudby mi začala nálada mierne klesať.Ale to som netušil čo ešte zažijem.Nájdem si vhodné miesto a usadím sa do ratanovej stoličky.Pri vedlajšom stole partia chalanov fajčí vodnú fajku a o niečom diskutujú.Pozriem na bar kde je vyložených ešte 5 vodných fajok ale pri pohľade na obsah barových poličiek nechápavo pozerám na fľaše tvrdého alkoholu v počte ktorý by závidel aj neďaleký nočný bar.Chytím do rúk na stole položené menu a snažím sa z nepreberného množstva alkoholických nápojov,miešaných a mliečno-kávových drinkov nájsť nejaký ten čaj.Nachádzam položku pravý sypaný čaj.V ponuke "čajovne" sú dva zelené a to bližšie nešpecifikovaný lung ching a pi lo chun.Z čiernych tri druhy cejlonu.Vyberám si dračiu studňu a pánovi pri otázke "vybrali ste si niečo?" odpovedám "áno dám si lun_(g) ťin_ na čo sa pán nechápavo zatvári a kolegyni za barom zakričí "jeden lung džing!".Zo zvyku z ostatných čajovní piť a hlavne pripravovať si tento viac nálevový výnimočný čajík spôsobom gong-fu cha som veľmi zvedavý na podanie a prípravu.Čakám a prezerám si na stole bohaté množstvo alko-nealho a energy nápojov...po chvíli pani za barom zovrela rýchlo varná kanvica a ihneď niečo tou vriacou vodou zalieva.Kvôli barovej stene neviem čo.Keďže sa ešte v oddelenom salóniku nachádza partia ľudí silno si prajem aby to bola káva pre nich.Moje podvedomie si však myslí niečo iné.Prejde 5 minút,10...po 15tich sa začínam trochu ošívať a vyberám z vačku mobil.Pán zbadá moju zračiacú sa miernu nervozitu a ukludní ma prívetivým tónom a vetou "viete to preto toľko trvá,pretože sa ten čaj musí lúhovať"...zamrazí ma.Čakám ešte asi 5 minút a už sa to nesie.Jedna 0,5l kanvica tmavohnedej farby nepekného dizajnu akú predávajú v hociktorej väčšej predajni potravín na oddelení domácich potrieb.A k tomu klasický hrnček s uškom rovnakej farby a...cukor.Pozdvihnem na čajníku pokrievku a privoniam.Na dračiu studňu sa to ponáša len veľmi vzdialene.Nalejem si čaj do hrnčeka,ktorý je aj zvnútra rovnako tmavý takže farba nálevu absolútne nevyniká.Ochutnám a plačem.Chuť mi silno pripomenie čaje aké nám varili na letných táboroch,lyžovačkách a podobných výletoch,ktoré sme si naberali z veľkých sudov opatrených ventilom.Čiže absolútne bez chuti.Keď som sa rozhodol zaplatiť prišla inak celkom milá pani k stolu aby vzala servis a opýtala sa:"tak ako vám u nás chutil čajík?" som v tom momente nevedel či sa mám smiať alebo plakať.Zo slušnosti som s úsmevom poďakoval a potom sme sa trochu o čajoch pozhovárali.Pani napríklad vôbec nevedela že zelený čaj sa nezalieva vriacou vodou,ani že sa môže viac krát zaliať a ani chýru a slychu o čajovom mori a akéjsi kung fu cha metóde.Pani čajovníčka mi potom ukázala dózu s čajom,ktorý mi pripravila a po otvorení som zistil,že išlo o long jing west lake.Tak takto przniť dobrý kvalitný čaj som ešte nezažil.
Tam už mě neuvidí! 
.
